Nie si v tom sama

 Odkedy si pamätám nás všelijaké médiá kŕmili tým, ako by sme my – ženy mali vyzerať. Zahlcovali nás vzorcami krásy, dokonalými telami, správnymi mierami ako aj tým, že krása je viac ako inteligencia.

    Ako malé dievča som tomu neprikladala veľký význam, ale čím som bola staršia a čím viac som to začala chápať, tým som si to viac a viac začala pripúšťať. To, že som sa nechala vtiahnuť do kolotoča, z ktorého sa neviem ani teraz, po šiestich rokoch vymotať, som si akosi neuvedomovala. Neuvedomovala som si, že sa rútim do záhuby, ktorá ovplyvňuje aj teraz môj život.
    Ženské telo sa mení, vyvíja a naberá krivky. A v mojom prípade to nebolo inak. S pribúdajúcimi rokmi sa mi postava formovala, menila a zaobľovala sa. Túto zmenu som si nevšimla len ja, ale aj moje okolie, ktoré mi to dávalo patrične najavo. Blbé komentáre na moju postavu sa nabaľovali a ukladali sa v mojej tínedžerskej psychike. S každým ďalším komentárom na môj vzhľad a postavu sa mi čoraz viac nabaľovali myšlienky v hlave.
    Nenávidela som svoj odraz v zrkadle a táto nenávisť bola znásobená aj týmito komentármi. Obzerala som sa z každej strany a zakaždým som pocítila osteň hnusu a odporu. Nemala som ani tušenia, že sa mi to dostane natoľko pod kožu, že sa uchýlim ku krajnému riešeniu. Ale stalo sa.
    A ja som sa uchýlila k zvracaniu v snahe dostať zo seba každé jedlo, čo som zjedla. No namiesto toho som sa dostala tam kde som teraz. Každé jedlo je pre mňa utrpením, sprevádzané potláčanými slzami a pocitom zhnusenia, že jem ako prasa.
    Bohužiaľ problémy príjmu potravy nie sú v dnešnej dobe ojedinelé. Trpia ňou mladí, starí, ženy, muži, ale aj deti. A práve preto je smutné, že ľudia stále pred tým zatvárajú oči a berú to ako čosi, čo tých ľudí prejde, prípadne ako niečo, čím chcú daní ľudia upútať pozornosť na seba. No nie je to tak. Existujú rôzne združenia ako napríklad @chutzit alebo konkrétne osoby ako napríklad @zuzkamrackova a @kitaka_haes , na ktorých profiloch môžete vidieť rôzne príznaky PPP (porúch príjmu potravy), ako aj vedľajšie účinky či proces rekonvalescencie.
#niesivtomsama

S láskou 

Emočná rohožka 💭💭💭

Je v poriadku, nebyť v poriadku

    Je v poriadku, nebyť v poriadku. Túto vetu som si nechcela pripúšťať a vždy som ju pokladala za akýsi alibizmus ľudí. Považovala som to za niečo, čo najčastejšie používajú ľudia, ktorí to vzdali bez boja, ktorí boli leniví na to, aby s tým niečo spravili.

    Postupne som si uvedomila, že to tak nie je. Uvedomila som si, že to nie je len nejaká forma výhovorky alebo akási zázračná formulka, ktorou sa človek uzdraví.  Uvedomila som si, že je to súčasť bežného života. Necítiť sa vždy komfortne, necítiť sa vždy šťastne a bezstarostne.  

    Nedokázala som si pripustiť to, že by som túto vetu vyslovila nahlas a verejne. Zo začiatku som o tom nehovorila ani so svojimi priateľmi. Cítila som sa ako blázon. Ako inak som si mala vysvetliť to, čo mi behalo mysľou?  Ako inak som si mala vysvetliť, čo sa dialo v mojom živote a mojom okolí? 

    Postupom času som si uvedomila, že každý z nás je pre niekoho bláznom. Pre niekoho to môže byť niekto, kto má rád adrenalín a nebojí sa skočiť bungee jumping, pre druhého zas niekto, komu nedáva jeho psychika spávať. Darmo. Žijeme v dobe, kedy problémy s fyzickým zdravím riešime, zatiaľ čo tie s mentálnym a duševným zdravím, ignorujeme. 

    Je smutné, že častokrát nevidíme alebo skôr nechceme vidieť, čo sa deje okolo nás. Nevidíme, že tá kamarátka, s ktorou roky riešite čokoľvek, čo preletí vašim životom, stráca radostný lesk z očí, že ten kamarát, s ktorým ste sa zadúšali smiechom, až vám slzy tiekli, je mĺkvy a z jeho pier zmizol ten povestný úsmev.

    Ako náhle má človek problém (fyzický či psychický), kamoši a blízki, za ktorých by  kedysi dal ruku do ohňa sa mu otočia chrbtom a vykašlú sa na neho. Predstavuje totižto akúsi záťaž, v ich bezchybnom živote, plnom optimizmu. Predstavuje pre nich čudáka. Ako by mohlo niekoho, kto je mladý, má strechu nad hlavou, rodinou, zdravie, trápiť nejaký problém?!🤷🏼‍♀️🤷🏼‍♀️ 

    Áno, hoci na prvý pohľad to vyzerá, že človek žije život, ktorý nebol každému dopriaty. Zaspáva v mäkkej posteli, po teplej večeri, ktorú jedol v kruhu jeho najbližších. Akoby ho mohlo vlastne niečo trápiť? Veď má všetko... Zdanlivá ilúzia pre okolitý svet. Vidíme len to, čo vidieť chceme a to, čo je pre nás nepríjemné filtrujeme do úzadia. Filtrujeme to pre nás negatívne a naše oči majú akési pomysliteľné klapky na očiach, aby sme nevideli či už problémy nás alebo problémy druhých. 

    Nevšímame si, keď sa niečo deje, až kým nie je úplne neskoro. A možno práve to by mal byť varovný signál. Neodkladať to na neskôr, aby nebolo neskoro. Nie je hanba požiadať o pomoc, ak si myslíme, že ju potrebujeme. Nie je problém zveriť sa ľuďom či už kamarátom alebo blízkym, prípadne odborníkovi. 

Pretože je v poriadku nebyť v poriadku!. 

Vaša emočná rohožka 💭💭💭

Vďačnosť za teba (A.) 💕

        Celý život som snívala o princovi na bielom koňovi. O niekom, kto ma zachráni, kto mi dá všetku lásku sveta, kto mi ukáže, aké je to byť milovaná. Celý svoj doterajší život som sa snažila takého princa nájsť. No miesto toho som stretávala len idiotov. Idiotov, ktorí ma mylne učili, že je v poriadku, ak im dávam všetku svoju lásku a oni mi ju opätujú minimálne, ak vôbec. Celý život som žila v domnienke, že to tak je v pohode. Že to je správne. Žila som v omyle.         V omyle, ktorý si mi ty vyvrátil. Do každého svojho vzťahu som šla naplno a s víziou, že teraz to vyjde. Vravela som si, že tak to má byť. A každý jeden vzťah skončil rovnako. Oči pre plač a srdce už toľkokrát zlomené a zlepené, bolo opäť na kusy. Potom si sa zjavil ty. Do nášho vzťahu som šla priznávam sa s jemnou skepsou. Bála som sa, aby sa to znova nepokazilo, respektíve, aby som to znova nepokazila. Bála som sa ukázať naplno svoje emócie, aby si si nemyslel, že som slabá, bála som sa akoby si na to reagoval. No ako sa ukázalo všetky obavy boli zbytočné. Ukázal si mi, že je v poriadku prejavovať emócie, ba čo viac si ma za ne neodsudzoval.         Ukázal si mi, že to, čo som mylne nazývala láskou, láska ani zďaleka nebola. Že láska nie je len o tom, že jeden z dvojice dáva a druhý len berie. Naučil si ma, že vo vzťahu má byť rovnováha, že láska by mala byť dávaná a prijímaná oboma stranami. Naučil si ma, že aj ja mám právo na šťastie. Ukázal si mi, že život vie byť skvelý a že na svete existuje chlap, ktorý chápe a akceptuje aj potreby svojej partnerky.         Od malička som snívala o princovi na bielom koňovi. A práve vtedy, keď už som prestávala veriť, že by sa taký našiel, si sa zjavil TY. Môj princ na bielom koňovi. Obrátil si môj život o 180 ° a zlepšil si ho o 1000 %. Nedokážem ani slovami dostatočne vyjadriť, aká som ti vďačná a čo pre mňa znamenáš.

S láskou 

Emočná rohožka 💭💭💭