Monopol na bývalých

Existuje snáď nejaký radar, ktorý sa po každom rozchode zapne a ja vtedy, akoby naschvál stretnem nie jedného, ale hneď niekoľkých svojich bývalých? Ba čo viac, existuje nejaký vnútorný liek, aby ma takéto stretnutia nevykoľajili natoľko, aby som na hodnú chvíľu nevedela, nielen o okolitom svete, ale aj o sebe?

Dá sa nemyslieť na niekoho, kto zlomil srdce nie na dve, nie na tri časti, ale na milión malinkých kúskov a zanechal v nás mnoho otázok, s do sveta kričiacimi otáznikmi? Ako ďaleko treba človeku kráčať, cestovať, utekať, aby sa vzdialil od zlomeného srdca a vecami, s ním súvisiacimi?

Ako dlho človek potrebuje rekonvalescenciu? Existuje nejaké oddelenie v nemocnici na zlomené srdce?Veď predsa, ak existuje chirurgia, urológia, gynekológia, mohlo by existovať oddelenie pre zlomené srdcia.  Dá sa tento stav predvídať, ba čo viac dá sa mu vôbec predísť? Neznamenalo by to to, že by sa človek bál, ba dokonca odmietal zamilovať s obavami, aby viac nemal zlomené srdce? 

Nehovorí sa predsa dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky? Tak prečo, ak sa to hovorí sa aj napriek tomu zamilujeme, aj keď naše srdcia už boli mnohokrát zlomené? Nie je zlomené srdce, akýmsi signálom, že sme predsa len ľudskou bytosťou a že rovnako intenzívne, ako prežívame radosť, prežívame aj smútok? 

Osobne sa mi páčila rada jednej pani, ktorá vysvetlila, že od posledného zlomeného srdca si dáva polovičný čas z predchádzajúceho vzťahu. Teda, ak jej posledný vzťah trval 2 roky, tak má rok pauzu od vzťahov. Vraj to pomáha vyliečiť zlomené srdiečko natoľko, aby sa dalo opäť fungovať a opäť zaľúbiť. 

A čo vy, tiež sa vám zapína po rozchodoch radar a akoby naschvál stretnete svojich bývalých, keď to najmenej čakáte, ideálne vtedy, keď len idete vyniesť smeti, nenamaľovaná, s vrabčím hniezdom na hlave, a v tých pohodlných teplákoch, ktoré aj keď majú dieru sú úplne najpohodlnejšie? 

Vaša emočná rohožka...💭💭💭

Na začiatok...

Je ťažké ukázať, čo človek cíti, v dobe, kde sa takzvané city skryli do správ a emoji  na sociálnych sieťach.  Je ťažké rozoznať skutočnú lásku od tej predstieranej. Ani ja som si často ten rozdiel nevedela, a možno nechcela všimnúť. Žila som v klamlivej ilúzii, že všetko, čo sa zdanlivo zdalo ako šťastný vzťah, bola len jedna veľká ilúzia, klam, LOŽ. 

Po ikstom sklamaní som sa dostala do akéhosi stavu dezilúzie, kedy som mala pocit, že niečo ako láska, je len v tom presladenom americkom filme, ktorý zožne úspech, len preto, že v nás vyvoláva, že niečo také môžu zažiť aj obyčajní smrteľníci, nielen herci na filmovom plátne.

To naozaj neexistuje normálny chlap, ktorý by sa nesprával, ako nevyspelé dieťa? Občas mám pocit, akoby som bola citová rohožka, do ktorej si chlap vytrie svoje emócie, myšlienky či pocity a odíde... Je komplikované nájsť v tejto dobe normálnu osobu opačného takzvaného tvrdšieho pohlavia?

Vaša emočná rohožka... 💭 💭 💭