Je ťažké ukázať, čo človek cíti, v dobe, kde sa takzvané city skryli do správ a emoji na sociálnych sieťach. Je ťažké rozoznať skutočnú lásku od tej predstieranej. Ani ja som si často ten rozdiel nevedela, a možno nechcela všimnúť. Žila som v klamlivej ilúzii, že všetko, čo sa zdanlivo zdalo ako šťastný vzťah, bola len jedna veľká ilúzia, klam, LOŽ.
Po ikstom sklamaní som sa dostala do akéhosi stavu dezilúzie, kedy som mala pocit, že niečo ako láska, je len v tom presladenom americkom filme, ktorý zožne úspech, len preto, že v nás vyvoláva, že niečo také môžu zažiť aj obyčajní smrteľníci, nielen herci na filmovom plátne.
To naozaj neexistuje normálny chlap, ktorý by sa nesprával, ako nevyspelé dieťa? Občas mám pocit, akoby som bola citová rohožka, do ktorej si chlap vytrie svoje emócie, myšlienky či pocity a odíde... Je komplikované nájsť v tejto dobe normálnu osobu opačného takzvaného tvrdšieho pohlavia?
Vaša emočná rohožka... 💭 💭 💭
0 komentárov:
Zverejnenie komentára